KRMIVÁ PRE ZVIERATÁ

35 kusov dojníc rôzneho plemena na 73 hektároch, vrátane 50 hektárov pastvín

Prežúvavce si sami vytvoria všetky potrebné látky, ak majú jeden základný druh krmiva: trávu! Ale tú trávu musíte diverzifikovať a kvalitne kosiť.

Stručný popis farmy a farmárov : veľkosť, produkcia, dátum osídlenia, počet spolupracovníkov a pracovníkov

Gilles a Anne prevzali farmu od Gillesových rodičov v roku 1986. Gilles mal skúsenosti s ekologickým hospodárstvom a v roku 1994 prešiel na bio výrobu. Anne začala na farme pracovať v roku 1995, starala sa o vnútorné procesy a komunikáciu s návštevníkmi. V súčasnosti majú dvoch zamestnancov (1 na plný a 1 na polovičný úväzok), a hospodária na 73 hektároch. Na pasienkoch chovajú 35 kusov hovädzieho dobytka rôznych plemien (Pardo Alpina, Prim Holstein, Normandia a Montbéliard). Polovicu svojej produkcie predávajú spotrebiteľom.

Stručný popis agro-ekologických postupov

Základom ich fungovania je ekológia. To zahŕňa nasledujúce postupy:

  • Diverzita plemien
  • Hovädzí dobytok sa pasie na tráve, celý deň je vonku
  • Žiadne chemikálie na pastvinách či plodinách, vystačia si s rotáciou pôdy
  • Prostredie (prirodzené aj umelé), ktoré podporuje biodiverzitu (rybník, živé ploty, stromy,…)
  • Využitie agrolesníctva na rozlohe 1 hektár
  • Vyživovanie pôdy strukovinami a kompostom

Pasenie kráv na trávnych pasienkoch zohráva kľúčovú úlohu v rámci ich iniciatívy a vyžaduje si viaceré technické kapacity. Farma dosiahla sebestačnosť pri zvieracom krmive vďaka sušičke, ktorú si postavila a ktorá im zabezpečuje vysokokvalitné trávne krmivo. Pozostáva z úložných jednotiek, ktoré zvyšujú kvalitu suchého krmiva, a tak poskytujú vyváženejšiu stravu pre hovädzí dobytok. V minulosti využívali aj siláž, dobytok však mal zažívacie problémy. Štandardná sušička neumožňuje vhodne optimalizovať trávne krmivo, ktoré môže byť buď príliš suché (kedy prichádzate o malé listy) alebo príliš mokré.

Technické informácie o tomto agro-ekologickom postupe s podrobnosťami a obrázkami

Aj keď sa agro-ekológia uplatňuje v rámci celej farmy, táto prípadová štúdia sa zameriava na sušičku krmiva ako nástroja na zabezpečenie dodávky zdravého a environmentálne prijateľného trávneho krmiva pre hovädzí dobytok.

Prvým krokom je správne nastavenie suchého krmiva: čerstvejšie krmivo môže byť bohaté na výživné látky, ale ťažšie stráviteľné. Na druhej strane, staršie krmivo môže byť menej výživné, ale ľahšie stráviteľné. Preto sa používa tráva zo skorých aj neskorších kosení (v tomto regióne to znamená od konca apríla do konca mája).

Po kosení nechajú trávu schnúť na poliach. Avšak predtým, ako by úplne vyschla, ju pozbierajú a prevezú do sušiacej jednotky. Tam sa dosuší horúcim vzduchom, ktorý sa vytvára pod solárnymi panelmi s rozlohou 135 m². To má ďalšiu výhodu – takýto postup zvyšuje účinnosť solárnych panelov.

Farma využíva tri sušiace bunky (posledná z nich je práve vo výstavbe):

  • 10 m x 14 m a výška 5 m
  • 11 m x 14 m s výškou 5 m
  • 6 m x 14 m s výškou 5 m

Pomocou manipulačnej techniky navýšia krmivo do výšky 1,5 metra, čo zodpovedá tráve z 2 až 6 hektárov; to zvládnu za jedno predpoludnie alebo popoludnie. Postupujú po malých horizontálnych vrstvách. Krmivo uschne za niekoľko dní, ak dostatočne svieti slnko, pri menšom množstve, samozrejme, aj rýchlejšie. Zariadenie využíva ventilátor poháňaný elektrickou energiou z verejnej siete, ktorý pri sušení pomáha (celý objem elektrickej energie zo solárnych panelov sa dodáva späť do verejnej siete). Ventilátor je veľké špecializované ventilačné zariadenie, ktoré umožňuje ovládať objemový prietok vzduchu a tlak a má pohonnú jednotku s výkonom 20 hp a spotrebou približne 20 amp. V závislosti od poveternostných podmienok väčšinou zabezpečuje ventiláciu celých 24 hodín počas prvého dňa, o niečo kratšie počas druhého dňa, a tak ďalej.

Krmivo následne premiestňujú pomocou manipulačného zariadenia, ale tentokrát vertikálne a nie horizontálne, s cieľom vyvážiť podiel zložky zo skoršieho a neskoršieho kosenia. Priestory sú blízko kŕmneho žľabu (ktorý využívajú len v zimných mesiacoch), a krmivo stačí posúvať manuálne.

Pre zhrnutie-  sušičku krmiva tvoria 3 uskladňovacie/sušiace bunky, manipulačné zariadenie, ventilátor, a 135 m² solárnych panelov.

Ekonomické informácie o tomto postupe: koľko to stojí a čo to prináša?

Prvotná investícia v roku 2006 predstavovala 100 000 €, bez započítania nákladov na prácu, keďže si časť technológie inštalovali sami (ekvivalent približne šesťmesačnej práce pre dvoch ľudí na polovičný úväzok). Tretia bunka by mala stáť 15 000 €.

Od realizovania investície sa zvýšili ich príjmy oproti predchádzajúcemu systému silážovania. Spôsobila to kombinácia viacerých faktorov. Náklady na zber sú nižšie. Stačí im traktor s výkonom 80 hp, pričom predtým na napĺňanie siláže potrebovali traktor s výkonom 400 hp. Takže celkovo šetria energiu (aj keď je ťažké odhadnúť, v akom objeme). Zároveň šetria na plastoch (100 kg, takže približne 160 € ročne), povrazoch (100 kg, takže približne 250 € ročne), atď. Ale čo je dôležitejšie, hovädzí dobytok je zdravší (čo opäť šetrí čas aj peniaze) a produkuje rovnaký objem mlieka ako predtým.

Zdieľať prípadovú štúdiu

Kľúčové údaje

  • 1994 prechod na ekologickú prdukciu
  • 2 stáli zamestnanci
  • 73 hektárov
  • 35 kusov dojníc

Stiahnúť si prípadovú štúdiu